Späť

Umenie

Umenie

Predstaviteľmi mladopoľského prúdu boli známi haličskí básnici Jan Kasprowicz a Kazimierz Przerwa-Tetmajer. Tu tiež vznikli hudobné diela Mieczysława Karłowicza a Karola Szymanowského inšpirované novými umeleckými trendmi. Nové drámy, vrátane slávneho diela Stanislava Wyspianskeho „Svadba“ spôsobili ozajstnú revolúciu v divadle. Wyspianski pôsobil v Krakove až do svojej smrti v roku 1907.

Najznámejšie divadelné premiéry v Mestskom divadle Juliusza Slovackého zhromažďovali masy divákov. Obrovská stavba na námestí Ducha svätého, ktorú bola postavená v 90-rokoch 19.storočia svedčila nielen o bohatstve mesta ale aj o prekrásnej pamiatke vtedajšej epochy. Krakovčania nenavštevovali iba divadlo Juliusza Slovackého, , častejšie možno aj chodievali na populárne revue. Jednou z najpopulárnejších bola „Kráľovná predmestia“, ktorá bola vystavovaná ešte mnoho rokov po premiére v roku 1898. Najprv ju hrali v malom parkovom divadle, neskôr vo väčšom Ľudovom divadle na ulici Krowoderska.

V 20.storočí sa v Krakove narodila a vyvinula poľská secesia. Rýchlo získala svojich stúpencov a nahradila doteraz dominujúci eklektický historizmus. Jedným z jej hlavných predstaviteľov bol Stanisław Wyspiański, ktorý bol všestranne talentovaný. Bol maliar, projektant vitráží, architekt a interiérový dekoratér. V Krakove tiež pôsobil secesný umelec – Jozef Mehoffer, autor slávnych vitráží (napr. do katedrály v švajčiarskom meste Freiburgu), ktorý patril medzi najznámejších poľských umelcov.
 
V tejto dobe tvoril takisto Stanisław Witkiewicz, ktorý bol zakladateľom tzv. zakopanského štýlu inšpirovaného architektúrou a ornamentikou podhalanských horalov (Witkiewicz chcel vytvoriť poľský národný štýl v architektúre). Tento štýl bol typický pre stavby nielen v Zakopanom ale aj v iných mestách - Nałęczów, Poręba Wielka, Wisla.

Náčrt radnice v Zakopanom, 1899, St Witkiewicz, arch Tatra Museum 

Witkiewicz nebol jediným umelcom, ktorý pôsobil v Zakopanom. Hoci Zakopane bolo neveľkým podtratranským mestom, na začiatku 20.storočia sa stalo jedným z najdôležitejších stredísk poľskej kultúry! Maliarov, básnikov, hercov a spisovateľov lákal prekrásny tatranský výhľad, ktorého surová krása sa ideálne hodila k mladopoľským umeleckým koncepciám. Najlepším svedectvom týchto koncepcií sú výnimočné tatranské romány Witkiewicza, básne slávneho pevca Tatier Kazimierza Przerwy-Tetmajera, ako aj neobvyklé obrazy Leona Wyczółkovského. Umelcov však neinšpirovali iba Tatry, fascinovala ich celá originálna horalská kultúra. Horal bol pre nich archetyp Poliaka a Podhale pre nich znamenalo akýsi základ originálnej poľskej ľudovej kultúry.
Prehrať Prehrať