Návštevy v ekorytme...

Kościuszkova mohyla Janowiczki pri Racławiciach
Cestovanie v ekorytme neznamená len hľadanie priameho kontaktu s prírodou a čerpanie z miestnych tradícií a kultúry, putovanie bez zhonu ďaleko od stresov a davov, ale tiež neustále pátranie po nových, neobjavených územiach a atrakciách. V Malopoľsku nie je núdza o výnimočné miesta, ktoré nie sú bežne obsadené davmi turistov, a okúzľujú kúzlom a unikátnym charakterom.

Severne od Krakova, na Miechowskej vrchovine, sa v okolí Racławíc rozliehajú Racławické polia, kde 4. apríla 1794 prebehla slávna bitka zachytená na známej panoráme maľovanej pod vedením Wojciecha Kossaka a Jana Styka. Práve tu sa povstalecké oddiely vedené Tadeuszom Kościuszkom stretli s ruským vojskom gen. Alexandra Tormasova. Toto úžasné miesto osloví ako milovníkov histórie a pamiatok minulosťou, tak aj osoby hľadajúce oddych v krásnej okolitej prírode. Prechádzku je dobré začať v obci Janowiczki pri úpätí hory Zamczysko a Kościuszkovej mohyly týčiacej sa do výšky o niečo viac ako 13 metrov, nižšej než je tá v Krakove. Neďaleko sa nachádza mini park, kde môžete stráviť čas príjemne s deťmi a rodinou – zapáliť ohnisko, gril a v prípade dažďa sa schovať v altánku. Na kopci Zamczysko sa nachádza tiež obranná rezidencia, ktorá podľa archeológov vznikla v 1. pol. 14. stor. Dodnes sa dochovala len suchá priekopa a povesti, napr. o podzemnej chodbe spájajúcej ju s kostolom vo Wrocimowiciach alebo neďalekých Racławiciach. Z kopca sa otvára malebná panoráma okolia Racławíc. Pri úpätí vyvýšeniny čaká na aktívne a po dobrodružstve túžiace deti prekážková dráha. Zatiaľ čo sa tí najmladší hrajú, môžu si starší odpočinúť a na chvíľu sa započúvať do upokojujúceho šumenia potoka Racławka. Zaujímavú atrakciu predstavuje tiež dvorec v Janowiczkách obklopený parkom, kde nájdeme kaplnky a hroby kosiníkov (bojovníkov s kosou) padlých na bojovom poli. Vedľa stojí vila Waleryho Sławka, štátnika, poslanca a premiéra v medzivojnovom Poľsku. Odtiaľ sa ešte rozhodne musíte vypraviť k pomníku Bartosza Głowackého, sedliackeho hrdinu od Racławíc. Výlet si možno trochu predĺžiť a navštíviť hroby kosiníkov (bojovníkov s kosou) v neďalekých Dziemięrzyciach a zblízka si prezrieť kríž viditeľný na Racławickej panoráme, ktorý stojí na križovatke ciest na Dziemięrzyckom kopci. V samotných Racławiciach stojí za návštevu kostol sv. Petra a Pavla apoštolov, kde kostolný zvon, odliaty v roku 1776, vyzváňal na poplach pred blížiacimi sa ruskými vojskami.

Pomnik Głowackiego na polach racławickich

Pri ceste z Krakova smerom na Tarnów sa vyplatí zastaviť v Brzesku. Toto historické mesto je v krajine preslávené pivovarníckou tradíciou a okúzli malebným námestím so špecifickou atmosférou. Mesto v roku 1385 založili Melsztyńovci na magdeburskom práve. Dodnes sa dochoval jeho stredoveký urbanistický systém so štvorcovým námestím a gotickým kostolom sv. Jakuba z roku 1447. Oko turistov potešia štýlové meštianske domy s ozdobami a farebnými priečeliami. Uprostred námestia stojí baroková socha sv. Floriána z roku 1731, ktorá je jednou z najstarších sôch tohto typu v regióne. Zvlášť atraktívne vyzerá večer, keď je zdôraznená osvetlením. Celé námestie nám po súmraku ukazuje úplne inú, náladovú tvár. Neďaleko pivovaru Okocim v Brzesku stojí za návštevu park založený v 19. stor. Janom Albinom Goetzom a jeho ženou, grófkou Zofiou, rodenou Sumińskou. Počas horúcich dní tu ľahko nájdeme tieň, pretože na ploche 40 ha rastie 43 druhov stromov a 12 druhov krov, vrátane exotických, v našej zemepisnej šírke vzácne videných. V srdci parku stojí novobarokový vyzdobený zámok Goetzovcov postavený vo viedenskom štýle, skvelé pozadie pre pamätné fotografie.

Rynek w Brzesku

V Malopoľsku nie je núdza o atrakcie pre milovníkov etnografie. Múzeá a skanzeny lákajú na zaujímavú zbierku originálnych exponátov a rekonštrukcií. Existujú ale miesta, často komorné, mimo hlavnej trasy, kde možno pocítiť skutočnú atmosféru okolia, zoznámiť sa s tradíciami domorodcov a lokálnymi zvykmi. Takouto výnimočnou etnoatrakciou je nepochybne Skanzen PTTK J. Żaka v Zawoji Markowej na Markowej Roli. Počas času stráveného v okolí Babej hory ho nemožno opomenúť. Toto veľmi kúzelné zákutie ležiace v Babiohorskom národnom parku prezentuje tradičnú architektúru babiohorských horalov, ktorí obývali dediny v údolí Skawice na severnej strane Babej hory, živili sa pastierstvom, poľnohospodárstvom, lesníctvom a drevospracujúcimi remeslami. Skanzen tvoria tri drevené chalupy, kováčska dielňa, sýpka s pivnicou a kaplnka zo začiatku 20. stor. V najstaršom dome – chalupe bez komína Franciszka Stopiaka z rokov 1802 – 15, postavenom zo smrekových a jedľových trámov, uvidíme etnografickú výstavu predstavujúcu typický interiér starého domu a výstavu náboženských obrazov. V najvyššom bode čistiny sa nachádzajúca chalupa Franciszka Kudzi z roku 1900 tu stála pôvodne. Dnes sa v nej nachádza výstava venovaná histórii babiohorskej turistiky. V budúcnosti tu má byť tiež rekonštruovaná stará horská chata z Markowých Szczawín. Ide o skutočné miesto s dušou a charakterom, ktoré si rozhodne označujeme na mape s poznámkou – to sa musí vidieť!

Drewniana chata w skansenie w Zawoi

Obrovskú dávku estetických vnemov prinesie iste prechádzka na hradný kopec ležiaci v Prírodnej rezervácii Lipowiec. Stredoveký hrad Lipowiec s vysokou vežou, z ktorej sa ponúka krásny výhľad na okolie, strážil staré obchodné trasy z Krakova do Sliezska. V samotnej Prírodnej rezervácii Lipowiec majú svoj domov napr. ďateľ čierny, sokol myšiar a dážďovník. Bučina je plná vzácnych druhov rastlín – možno sa vám podarí niektoré z druhov rozoznať, rastú tu napr. kopytník európsky, pľúcnik tmavý, chochlačka, prilbovka červená, kruštík drobnolistý, krivec žltý. Skoro na jar tých, ktorí sem zavítajú na prechádzku, okúzľujú koberce veternice hájnej. Na spiatočnej ceste z hradného kopca si určite vyhraďte čas na návštevu Povislanského etnografického parku – jedinečného múzea pod šírym nebom venovaného kultúre Západných Krakovčanov. Dnes tu uvidíme 25 drevených objektov a početné príklady drobnej vidieckej architektúry – kaplnky, včelíny a studne, harmonicky zakomponované do okolitej prírody. Zblízka si možno prezrieť chalupy a hospodárske budovy – sýpku, olejáreň, kováčsku dielňu, mlyn alebo stodoly. Zvláštnu pozornosť si zaslúži z Ryczowa prenesený drevený kostol v gotickom štýle, ktorý pochádza z roku 1623. Do múzea bol presunutý tiež dvorec z Drogine z roku 1730, v ktorom je prezentovaný život zámožnej šľachtickej rodiny v 18. a 19. storočí.

Zamek Lipowiec z lotu ptaka

Pri objavovaní Sądecka a Nízkych Beskýd stojí za to vydať sa po trase vysídlených lemkovských dedín. Pred 2. svetovou vojnou šlo o pomerne husto osídlenú oblasť – väčšinou tu vtedy žili obyvatelia rusínskeho pôvodu, ktorým sa vravelo Lemkovia. Lemkovia sa venovali hospodárstvu, chovateľstvu, kamenárstvu a výrobe drevených doplnkov. Dediny po vojne spustli počas pacifikačnej akcie „Visla“ vykonanej úradmi PĽR v roku 1947, kedy bolo zo samotného Lemkovska vysídlených viac než tridsaťtisíc ľudí. Po predošlých dedinách zostali len stopy – kaplnky a kríže, zdivočené ovocné stromy, hromady kameňov, niekedy kamenné podmurovky domov, ruiny pravoslávnych kostolov. Dnes, ako spomienka na bývalých obyvateľov, boli rozostavené netypické informačné tabule rozprávajúce o prírode – ide o na lúke samostatne stojace symbolické dvere, ktoré majú pripomínať minulosť týchto krajín. Uvidíme ich napr. na miestach, ako sú: Czarne, Lipna, Radocyna, Długie. Okolie je najlepšie si prezrieť na bicykli po trase vedúcej cez Gładyszów, Krzywú, Jasionku, Czarné, Radocynu, Lipnú, Zdyniu a späť do Gładyszowa. Každý rok sa tu koná „Łemkowska Watra“ – akcia, na ktorú sa schádzajú Lemkovia z celého sveta, aby spoločne niekoľko dní oslavovali.

 Instalacja artystyczna upamiętniająca nieistniejące łemkowskie wsie, drewniane drzwi na łące

Malopoľsko toho má veľa čo ponúknuť, vyplatí sa rozhliadnuť naokolo, dobre si premyslieť cestu výletu a určite sa na jeho trase nájdu nevšedné a nám doteraz neznáme miesta, ktoré stojí za to objaviť. Otvorme doširoka oči a pozorne obdivujme to, čo nás obklopuje, aby sme si všimli všetky tváre reality, ktorá nás obklopuje, aj tie skryté. Pokiaľ potrebujete inšpiráciu – rozhodne nazrite do ekosprievodcov na visitmalopolska.pl/w-rytmie-eko.