Krakovsko-čenstochovská jura

Krakovsko-čenstochovská jura

bujne drzewa po dwóch stronach, w środkowej części zamek z charakterystyczną skałą w kształcie maczugi

História zapísaná do stien hradov

Súčasti krajiny Krakovsko-čenstochovskej jury tvoria ideálnu kombináciu. Malopoľská časť regiónu je bohatá na jaskyne, zelené údolia, vysoké kopce, vápencové skaly a priezračné krasové pramene. Navyše sa od Błędowa až po obec Klucze tiahne jediná púšť v Poľsku, ktorej sa vraví Błędowská púšť. Jura je známa predovšetkým vďaka dlhej a bohatej histórii, ktorú nám okrem iného pripomínajú okázalé hrady, ktoré spája chodník Orlích hniezd, a drevené kostoly. Práve v ich stenách počujeme ozveny minulých časov. Stačí zmieniť zrúcaninu hradu v Ojcowe – predstavujúcu pozostatok pevnosti vystavanej v 14. stor., alebo rovnako starú stavbu v Rabsztyne. Ide o diela stredovekej architektúry, ktoré videli nejednu bitku. Našťastie, i napriek behu času, mnoho ľudí stále kultivuje stredoveké tradície, čo dokazujú ukážky rytierskych súbojov organizované na hrade v Rabsztyne, Korzkwy a Juromania – Sviatok Krakovsko-čenstochovskej jury.

Perlou regiónu je Ojcowský národný park (najmenší národný park v Poľsku), ktorého história siaha do roku 1956. Zdobí ho unikátna skalná forma so vzrušujúcimi názvami: Herkulov kyjak – neďaleko hradu v Pieskowej Skale a Diotiminina ihla. Neďaleko narazíme tiež na jaskyne, z ktorých sa najväčšiemu záujmu teší Lokietkova jaskyňa a Temná jaskyňa. Posledná z nich patrí medzi jedny z najcennejších archeologických lokalít v Poľsku – práve tu boli nájdené stopy prítomnosti človeka, ktoré pochádzajú z doby pred stopätnásťtisíc rokmi!

Pri návšteve jaskýň ONP máme šance spoznať ich stálych obyvateľov. Žije tu totiž 15 z 21 v Poľsku známych druhov netopierov! Neprekvapí tak, že sa práve oni stali symbolom parku, keď v jeho logu obsadili čestné miesto. Okrem netopierov ONP obýva mnoho ďalších zaujímavých zvierat, napr. motýle žltáčik zanoväťový a ohniváčik hadovníkový, vtáky kaňa sivá, kaňa popolavá a bocian čierny. ONP podlieha ochrane v rámci siete Natura 2000.

Jura – krajina plná údolí, jaskýň a skál

Cestu Jurou, ktorej sa vraví tiež Krakovsko-čenstochovská vysočina, môžeme začať v Krakove. V bývalom hlavnom meste Poľska turistov oddávna ohromuje monumentálny Wawel, ktorý je jednou z najvýznamnejších poľských pamiatok. Tento zámok je tiež prvý bod na Chodníku orlích hniezd, ktorým začneme naše rozprávanie. Názov slávnej trasy má nesmierne zaujímavú genézu. Pevnosti a hrady Jury boli vztýčené na vysokých skalách dosahujúcich výšky až 30 metrov! S Chodníkom orlích hniezd sa spájajú tiež početné legendy, ktoré spestrujú históriu tohto regiónu. Samotnej krajine dodáva farebnosť malebné údolie Prądnika – uvidíme ho, keď vyrazíme z Krakova smerom na Korzkwy, Ojcow a Sułoszowú. V týchto obciach sa nachádzajú ďalšie zastávky Chodníka orlích hniezd – zrúcaniny hradov a pevností pamätajúce doby stredoveku.

Keď opustíme Ojcowský národný park a vydáme sa na západ, dorazíme do Krakovských doliniek. V jednej z nich – Będkowskej doline – sa nachádza Netopieria jaskyňa, a v nej kamenné hroty a oštepy vyrobené prvými ľuďmi z druhu Homo sapiens. Na toto miesto sa odporúčame vypraviť milovníkom histórie a geológie a... poľského filmu. Natáčali sa tu scény z „Ohňom a mečom“. Zaujímavé jaskyne nájdeme tiež napr. v doline Kluczwody: Mamutiu (Wierzchowskú Dolnú) a Wierzchowskú Górnú. Pre skúsených speleológov sú jedinečnou atrakciou napr. jaskyňa Januszkowa Szczelina – jedna z najhlbších na Jure ležiacich neďaleko Olkuzsza, Gorenická jaskyňa alebo jaskyňa Mąciwody v obci Klucze, vstup do nej sa nachádza v... studni.
O jaskyniach Jury toho možno napísať mnoho, v samotnom ONP je ich viac ako 500. Vo vzdialenosti 10 – 20 km od Olkusza narazíme na prírodné rezervácie Pazurek a Michałowiec. V okolí sa nachádza tiež dolina Wodącé a dolina Sztoły. 

„Orlie hniezda“ a drevené kostoly alebo pár slov o pamiatkach

I keď roky neúprosne letia, na Krakovsko-čenstochovskej jure nájdeme objekty, pri ktorých sa čas zastavil. Sú to hrady pamätajúce dobu epochu Kazimíra Veľkého, skromné drevené kostolíky „odolné“ proti nepriaznivým historickým a atmosférickým podmienkam. Mali by sme k nim dodať tiež zrúcaniny hradov v Rudne (hrad Tenczyn) a Bydline. Chodník nás zavedie tiež do Staropoľského dvorca v Krzykawke. Táto kúzelná šľachtická budova bola pravdepodobne postavená ešte pred rokom 1724. Rovnako kúzelná rezidencia bola postavená v neveľkom Bolesławiu, v súčasnosti v ňom sídli Kultúrne centrum Marie Płonowskej. Nemali by sme si nechať ujsť ani menej známe stredoveké hrady Stary Olkusz a Krzykawka.
S okázalými obrannými budovami a bohatými rezidenciami vrchoviny kontrastujú malé drevené kostoly, ktoré uvidíme, pokiaľ sa vydáme po Chodníku drevenej architektúry. Na jeho mape nájdeme napr. kostol sv. Marka v Rodakach, kostol sv. Mikuláša a Vavrinca v Dłużci a kaplnku sv. Jozefa v Ojcowe (kaplnka „na vode“). Prvý z nich je unikát, ktorý vznikol v roku 1601 a bez väčších zmien prečkal dodnes. V jeho interiéri uvidíme manieristické oltáre, ktoré pochádzajú z prelomu 16. a 17. storočia a neskoro gotickú sochu sv. Mikuláša z roku 1400. Farský kostol v Dłużci sa vyznačuje vežou, ktorá spočiatku fungovala ako samostatne stojaca zvonica. Po vstupe dovnútra chrámu by sme mali svoju pozornosť zamerať na bočný oltár so sochou Tróniacej Panny Márie, ktorý je datovaný do štvrtej štvrtiny 15. stor. Pri sledovaní chodníka drevených sakrálnych pamiatok nemôžeme zabudnúť na kaplnku sv. Jozefa remeselníka. Umiestnená na oboch brehoch potoku Prądnik a pri úpätí skál, ktorým sa vraví Prałatky, predstavuje jednu z najzaujímavejších budov Krakovsko-čenstochovskej jury. S kaplnkou „na vode“ sa spája zaujímavý príbeh – podľa tradície bolo impulzom na jej postavenie nariadenie Mikuláša II., ktorý zakázal výstavbu sakrálnych objektov v Ojcowsku. Výsledkom rozhodnutia cára bol nápad obyvateľov postaviť kaplnku „na vode“, a tak prekabátiť vládcov zákaz. 

Záujemcov o Chodník drevenej architektúry vyzývame na ďalšie hľadanie. Vo Wolbrome nás čaká kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, v Paczółtowiciach kostol Navštívenia Panny Márie, v Tenczynku kostol sv. Kataríny a zvonica pri kostole, v Porębe Dzierżnej chrám sv. Martina, v Skale zvonica stojaca vedľa murovaného kostola sv. Mikuláša.

Záujem vyvolávajú tiež murované chrámy, napr. bazilika sv. Ondreja apoštola v Olkuszi, pútnický kostol v Jaroszowci, kostol sv. Mikuláša v Goreniciach, kostol sv. Kataríny vo Wolbrome alebo kostol Povýšenia svätého Kríža v Strzegowej. Vedľa nich je potrebné – s ohľadom na zaujímavú architektúru alebo kúzelné umiestnenie – zmieniť kláštor a múzeum bosých karmelitánov v Czernej, kostol a pustovňu bl. Salomei v Grodzisku a kostol a cintorín v Chechle.

Múzeá alebo vzdialená a blízka história

Jura rada prekvapuje – svedčia o tom miesta ako je kaplnka „na vode“ alebo Afrikanistické múzeum Bogdana Szczygła a Bożeny Szczygieł-Gruszyńskej v Olkuszi. V budove venovanej umeniu a kultúre čierneho kontinentu sa nachádzajú predmety, ktoré pomôžu zoznámiť sa s históriou tohto svetadielu. Vďaka zbierkam osobností, ako sú dr Bogdan Szczygieł, dr Bożena Szczygieł-Gruszyńska, prof. dr hab. Anna Kubarska a Leon Kubarski, sa dozvedáme, ako vyzeral každodenný život kmeňov západnej a strednej Afriky. V olkuszkom múzeu si prezrieme napr. hudobné nástroje, na ktoré radi hrali a stále hrajú ľudia z tejto časti sveta. Staré vyrezávané rituálne bubny, hrkálky alebo lutny nás presvedčia, že Afrika je krajina krásnych tónov a výnimočných umelcov. Okrem hudobných nástrojov si v Afrikanistickom múzeu prezrieme napr. masky používané tamojším obyvateľstvom počas dôležitých ceremoniálov alebo bohatú zbierku maliarstva Čiernej Afriky. Nadšencom do afrických kultúr odporúčame zavítať i do Misijného múzea (Pútnický dom) v Czernej. Táto inštitúcia dokumentuje 44-ročnú službu bosých karmelitánov v Burundi a Rwande. V Misijnom múzeu sa nachádzajú exponáty týkajúce sa každodenného života obyvateľov Afriky.

Pri návšteve v Kocjanovej chalupe v Rabsztyne sa vrátime do Poľska a k jeho domácej kultúre. V tomto dome, postavenom v Olkuszi v roku 1862, sa narodil a žil Antoni Kocjan, konštruktér klzákov a šéf leteckej rozviedky Zväzu ozbrojeného boja/Zemskej armády, ktorý odhalil tajomné nemecké zbrane V1 a V2. V prvých rokoch 21. stor. bola budova rozobraná a prenesená – dnes stojí pri úpätí hradu v Rabsztyne. V súčasnosti Kocjanova chalupa zastáva úlohu miniskanzenu, v ktorom nájdeme vybavenie domácnosti a mnoho pamiatok a fotografií z doby pred viac ako 70 rokmi. Trocha inú tematiku uchopilo Múzeum tvorby Władysława Wołkowského so sídlom v Dvorci Machnických v Olkuszi. V inštitúcii sa nachádzajú práce oceňovaného výtvarného umelca, ktorý si obľúbil prírodné materiály, ako je prútie, trstina, šnúra, ľan alebo kovový drôt. Vďaka návšteve v tejto inštitúcii sa dozviete, prečo sa Wołkowskému vraví autor „Koncepcie poetického bytu“ a „Michal anjel prútia“ – navyše sa možno sami inšpirujete jeho nápadmi!

Históriu Olkusza a okolia spoznáme vďaka zbierkam Múzea požiarnictva Olkuszka a Regionálneho múzea Poľského turistického a vlastivedného spolku v Olkuszi. V kontexte histórie regiónu si pozornosť zaslúžia tiež: Zbierka minerálov Olkuszka a skamenelín Krakovsko-čenstochovskej jury, Múzeum v Pieskowej Skale, Baňa vedomostí o zinku v Bukowne a Karmelitánske múzeum v Czernej.

To, že jura predstavuje predovšetkým jeden z najmalebnejších poľských regiónov, nám pripomína Prírodná expozícia Ojcowského národného parku v Ojcowe. Vďaka premietaniu 3D filmov poznáme jedinečný príbeh utvárania údolia Prądnika. Uvidíme početné geologické a paleontologické exponáty z územia parku a prezrieme si rekonštruovaný interiér jaskyne.
Pokiaľ sa vydáme smerom k severnej hranici malopoľskej časti Jury, priblížime sa k Olkuszi. Ide o jedno z najstarších poľských baníckych miest, v ktorom sa už v 13. stor. ťažili rudy olova a striebra. Pokiaľ ste sa niekedy prechádzali ulicami Olkusze, možno ste vstúpili na Strieborný chodník olkuszkých „gwarkov“. Jeho podstatnú časť tvoria z bronzu zhotovené postavy „gwarkov“, teda olkuszkých baníkov, umiestnené na podstavcoch z červeného parczewského zlepenca. Chodník si možno prejsť s využitím bezplatného audiosprievodcu. Olkusz si – i napriek striebornému bohatstvu, na roky svojej slávy musela ešte niekoľko storočí počkať. K prelomu došlo v 19. storočí, kedy sa v osade rozvíjalo baníctvo zinkových a olovených rúd. Pokiaľ sa dnes prechádzame uličkami mesta, uvidíme okrem iného baštu, mestské hradby, historické domy na námestí alebo baziliku sv. Ondreja (vyplatí sa nazrieť do interiéru kostola, pretože skrýva najstarší organ v Poľsku a polyptych). Možno dôjdete i k Starému cintorínu zo začiatku 19. stor. (kde odpočíva plk. Francesco Nullo, ktorý padol, keď bojoval za nezávislosť Poľska počas januárového povstania), židovskému cintorínu alebo vojenskému cintorínu. V Skale, Bydline, Ciepliciach a Kalisi nájdeme pozostatky po veľkej vojne, ktoré sa nachádzajú na Trase východného frontu 1. svetovej vojny.

Aktívny odpočinok blízko prírody

Krakovsko-čenstochovská vrchovina sa neodporúča milovníkom aktívneho odpočinku bezdôvodne. Pešia, cyklistická a konská turistika a tiež horolezectvo, golf a beh tvoria ponuku, z ktorej si vyberie každý. Unikátnosť Jury spočíva v možnostiach, ktoré ponúka milovníkom lezenia po skalách. Nádherné doliny (Bolechowická, Kobylańská, Będkowská, Kluczwody, Szklarky, Wodąca) a samostatne stojace skaly (napr. Pazurek II a Januszkowa Góra) rozosiate na celom území Jury ponúkajú tisíce lezeckých ciest s rôznou náročnosťou a dĺžkou. 

Dobrú správu máme i pre milovníkov dlhých prechádzok a cyklovýletov. Prvým z nich odporúčame predovšetkým malopoľský úsek Chodníka orlích hniezd. Sme presvedčení, že peším turistom sa bude páčiť tiež Chodník jurských pevností, ktorej malopoľská časť vedie z Rudawy do Podzamcza. Cyklistov naopak lákame, aby vyrazili na červený chodník Krakov-Ogrodzieniec, ktorý pretína Juru z juhu na sever a umožňuje prezrieť si najzaujímavejšie hrady tohto regiónu. Tým, ktorí hľadajú cyklistické akcie, odporúčame Rodinné vychádzky po olkuszkých cyklochodníkoch. To ale nie je všetko, čo môže Jura cyklistom ponúknuť! Túžiacim po ďalších nápadoch odporúčame zoznámiť sa s mapou turistických chodníkov na stránkach Turistické chodníky Malopoľska a preštudovanie portálu http://olkuskieszlaki.olkusz.eu/.

Máte radi jazdu na koni? Alebo preferujete beh? Aj vy si tu nájdete svoj priestor. Pri stajni huculských koní v Rudawe-Nielepiciach totiž začína Transjurský hipochodník, ktorý vedie okrem iného cez Błędowskú púšť. Na piesčitom území, ktoré má cca 33 km² môžu svoju energiu vybiť tiež bežci. Práve s ohľadom na nich sa tu každý rok konajú preteky „Beh heroe“. Sviatok bežcov je tiež Jurský bežecký festival – nová športová udalosť, ktorej organizátori nám ponúkajú na výber 8 behov, vrátane kratších vzdialeností (10 km), tak i dlhších (dokonca 100 a 200 km). Ďalšou možnosťou je Olkuszký pouličný beh Strieborná desiatka, ktorý ponúka beh na 10 alebo 5 km.

V posledných rokoch sa čím ďalej, tým väčšej obľube tešia mestské športy typu skateboarding alebo pretekárska jazda na kolobežkách alebo BMX. Toho si sú dokonale vedomí organizátori Silver Games odohrávajúcich sa v Rekreačno-krajinnom parku „Silver Parku“ v Olkuszi. Vytvorili jediný sviatok svojho druhu, ktorý účastníkom zaručuje nezabudnuteľné prežitky a poznanie baníckej minulosti Olkusze. „Silver Park“ vznikol na území bývalej zinkitovej bane a jej doplnkovú atrakciu predstavuje skanzen baníckych strojov. Neďaleko sa nachádzajú pozostatky Ponikowskej štôlne zo 16. storočia.

Nemožno zabudnúť tiež na golfové ihrisko Krakov Valley Golf & Country Club a lyžiarsky vlek Krakov Valley. Obe tieto potešenia nás čakajú v Paczółtowiciach, vzdialených niekoľko kilometrov od kúpeľnou históriou presláveného mesta Krzeszowice. Nakoniec sa je potrebné zmieniť o aktivitách, ktoré potešia každého milovníka vodných športov – splavovanie Białky a Sztoły.

Vo svete miestnych tradícií a kultúry

Jura je miesto, kde sa budúcnosť neoddeliteľne spája s minulosťou. Na minulosť nadväzujú napr. oslavy výročia bitiek pri Krzywopłotoch a Krzykawke, Slávnosti striebra v Olkuszi alebo rytiersky turnaj v Rabsztyne. V objavovaní stôp uplynulých stáročí zohrávajú veľkú rolu tiež historické chodníky. Niektoré z nich – Chodník stredovekých malopoľských mestečiek a Románsky chodník nás prenesú do veľmi vzdialených časov. Iné priblížia osudy ľudí, ktorí žili v 19. a 20. stor. – stojí za to zoznámiť sa s ponukou Malopoľského chodníka januárového povstania a Trasou východného frontu 1. svetovej vojny.

Jura je miesto, kde môžeme prežiť umelecké emócie, je to zásluha napr. Medzinárodných olkuszkých dní organovej hudby a Noci múzeí v Olkuszi. Obe udalosti zaručujú jedinečné prežitky, ktoré nás odtrhnú od každodennosti a uvedú do sveta zahaleného tajomstvom. 

Jedinečné chuťové prežitky si môžeme odniesť, pokiaľ sa vydáme po Malopoľskom vínnom chodníku a vyskúšame lokálne potraviny. Krakovsko-čenstochovská jura je vlasť pochúťok, ako je jurský tvarohový koláč (sernik), ojcowský pstruh alebo jurský chlieb. Produkty z Malopoľska sú zapísané na Zozname tradičných produktov. Pre Juru typickým pokrmom sú pečené pokrmy (prażonki) zo zemiakov. Záujemcov o miestnu kultúru vyzývame tiež na zoznámenie sa s miestnymi výrobkami trocha iného charakteru. Na záujemcov čakajú zaujímavosti v podobe... papúč z kukuričnej slamy z Nawojowej Góry, drevené výrobky z Jerzmanowíc alebo umelecké kováčstvo z Przeginie a Żurady.

Multimédiá